Nachádzate sa tu:
Slovenské cyklocesty / 2009 - Zimná cesta okolo Slovenska / Kúty - Bratislava
25. deň cesty - Z Kútov do Bratislavy ( 111 km )
Dnes vyrážam skoršie, 7,30, aby som do 17,00 stihol všetko, čo ma čaká.
Idem smer Sekule a za diaľničným nadjazdom chcem ísť po hrádzi k trojmedziu Rakúska, Čiech a Slovenska, ale v tom mokrom snehu to nejde, tak tam pôjdem od Moravského Jána, odkiaľ tam bude bližšie a tým menej tlačenia.
Zastavujem sa na MÚ v Moravskom Jáne po ďalšie razítko do Pamätnej listiny a šliapem smerom do Rakúska, aby som sa po hrádzi vrátil späť na trojmedzie.
Musím tlačiť, ináč to nejde.
Po 1,5 km mám toho dosť, opúšťam bike a zvyšný kilometer idem naľahko.
Som tu sám široko ďaleko, len srnky a zajace mi robia spoločnosť. V zime som tu ešte nebol, tak to dokumentujem a mažem k biku.
Tlačím na cestu a potom už len po asfalte zase do Moravského Jána, tu odbáčam na Veľké Leváre, v nich na Malé Leváre, z Gajar cez Kostolište a Jakubov prichádzam do Záhorskej Vsi, kde si 12,30 dopĺňam energiu riadnym obedom po 59 km.
Tu sa stretám s Vladkom Dostálom, s ktorým som bol dohodnutý a ktorý ma odprevadí do Bratislavy.
Spolu ideme na najzápadnejší bod republiky a stade na MÚ po predposledné razítko do Pamätnej listiny.
Mažeme na Vysokú pri Morave, z nej na Stupavu, ale pri šrotovisku odbáčame doprava na trochu horšiu cestu, ale s prejazdenými koľajami v tom mokrom snehu, smerom na Devínske Jazero.
Ideme popri železnici, zastavujeme sa doplniť tekutiny v bufete U starého bicykla.
Cez Devínsku Novú Ves, popod Devín a Karlovu Ves, cez most Lafranconi prichádzam po 100 km 16,20 na miesto, kde som 31.1. začal túto cestu a teraz sa kruh okolo republiky uzavrel.
Dnešný deň ale ešte neskončil, a tak pokračujeme po zle odhrnutej hrádzi.
A to som si myslel, že už brodenie snehom na dnes skončilo.
Dunaj prechádzame mostom Apollo a Mierovou ulicou prichádzame na MÚ Ružinov pár minút po 17,00.
Tu nás čaká TV Ružinov, moja rodina a kamarát Peter, ktorý sa stará o aktualizovanie tejto stránky, a ktorému takto za to ďakujem, ako i mojej rodine a všetkým, ktorí mi pomáhali a držali palce.
Tiež sponzorom, bez ktorých by sa táto cesta neuskutočnila, predovšetkým pánu starostovi Slavomírovi Drozdovi, ktorý na záver do Pamätnej listiny dal posledné razítko.
Už ma čakala len cesta domov, kde som mohol dnes po 111 km odstaviť svojho tátoša od Rock Machine s názvom Catastrophe, ktorý pre mňa nebol žiadnou katastrofou a nikdy ma nesklamal.
Nemal som ani jeden defekt a okrem jednej výmeny reťaze, brzdového obloženia vzadu (bike nebol nový) a mazania reťaze, nič iné som s ním nerobil.
Čaká ma teplá sprcha, obľúbené palacinky (schudol som len 4 kg), holenie 25 dňového strniska a domáca pohoda.
Konečne doma.
Ale dokedy?
Odkazy :
Mapy a SMS zápisky z cesty :